Školstvo.
Sledujem zmeny, ktoré sa dejú v našom školstve. Po novembrovom „89.“ sme čakali oslobodenie nášho ideologického, vtedy československého školstva. Tešili sme sa, dúfali. Dnes, v novom storočí a dokonca novom tisícročí, stále čakáme na rozhodujúce zmeny demokratického školstva. Zatiaľ sa len často menia ministri, ktorí po sebe nechávajú nové koncepcie, analýzy a zmeny nového školského zákona a s novým financovaním školstva. To čo bolo v školstve dobré a dlhou praxou overené sa zrušilo, zmenilo, oklieštilo...
Jasle.
Zrušené a dnes znovu objavené. Chvalabohu, kompetentní prišli na to, že o deti sa môže starať len osoba s patričným vzdelaním.
Materská škôlka.
Prípravný ročník v materskej škôlke. Dnes je návrh na jeho včlenenie do povinnej školskej dochádzky. Prepracovaní rodičia a stále pracujúci starí rodičia nemajú čas na predškolskú výchovu svojich detí a vnúčat.
Základné školstvo.
Zrušené pracovné vyučovanie, ktoré teraz začína chýbať pri profesionálnej orientácii a manuálnych zručnostiach žiakov. Voľnosťou škôl v rozdelení časovej dotácie pre jednotlivé predmety, celoštátne testovania žiakov ukázali katastrofálny stav vedomostí žiakov. Nečítajú s porozumením, chýba im finančná gramotnosť, prírodovedné vedomosti... Financovanie na žiaka spustilo hystériu, ktorá nemá nič spoločné s demokratickou možnosťou rodiča vybrať si školu. Hodnotenie škôl podľa úspešnosti žiakov je úplne scestné a dovolím si tvrdiť, že spĺňa povahu trestného činu. Ako môžu byť niektoré školy porovnávané podľa úspešnosti, keď majú žiakov zo sociálne menej podnetného prostredia, žiakov s vývinovými poruchami učenia a školy s triedami, kde sú povinne integrovaní žiaci s mentálnym postihnutím.
Učňovské školstvo.
Pomaly zaniklo v dôsledku demokratickej možnosti žiakov vybrať si strednú školu bez ohľadu na svoje zručnosti a schopnosti. Maturanti gymnázií zapĺňajú úrady práce. Nešťastní mladí ľudia, ktorí by boli úspešnejší a tým aj šťastnejší, keby boli vyučený nejakému remeslu. Znova objavená možnosť duálneho vzdelávania, ktoré predsa skvele fungovala, kým niekto neznalý veci ho nezlikvidoval.
Vysoké školstvo.
Množstvo škôl chrliacich neuplatnených absolventov na trhu práce. Mladí právnici, sociálni pracovníci, učitelia, inžinieri nás obsluhujú v obchodoch, kaviarňach... Tí schopnejší utekajú do zahraničia.
To je na veľmi dlhú rozpravu...
Len, kto dnes koho počúva! Domnievam sa, že kto má moc, ten má hlavné slovo a nevadí, že tomu nerozumie.
Môj vnúčik rastie a ja dúfam, že kým bude školou povinný, sa naše školstvo oslobodí, obrodí a úspešne pripraví naše deti na lepší zajtrajšok!
